Mŕtve ticho, studená tma
Čierny mesiac, krvavá hmla.
V tmavých uličkách túlam sa otrhaný,opustený úbožiak.
Pohŕdavé pohľady šťastných egoistov, na hrudineznesiteľný tlak
Smútok, sklamanie, nekonečná prázdnota,
akú ešte ranu osudu, úder pod pás čakať mám odživota?
Srdce bez lásky ticho odumiera, z očíkrvavé slzy sa rinú,
duša od bolesti v smrteľných kŕčoch kričí,Nieeee, nechcem inú!
Kvapky krvi na spustnutom chodníku dozabudnutia, ukazujú smer.
Kráčaj po nich, snáď zakopneš o moje telopohodené v prachu ako mŕtva zver.
Telo bez duše a jedno nepotrebné srdce,ktoré bilo len pre Teba,
chceš mi pomôcť, hm... neskoro, nie užnetreba.
Zapamätaj si toto miesto, to mŕtve telo zmenísa v prach,
ešte jeden dobrý skutok, naposledy pomocnúruku podá.
Krvavo červenými ružami posiata, smutná záhrada,
úrodnú pôdu raz nájde v jeho útrobách.